Divadlo

Po odovzdaní všetkých prác a po hodnoteniach sme sa na pár dní ponorili do skúšania divadla a výroby rekvizít. Ponor bol rýchly a intenzívny. Bolo treba vyrobiť viacero rekvizít - alfa a beta namaľovali už počas hodín výtvarných veľké stromy a spravili zaujímavé mravenisko, gamáci sa potrápili výrobou Leonardových krídel, bábkou hranostaja či maľovaním okien na plátno/kartón. 

Na školskom mini dvorčeku sa nám podarilo spraviť generálku aj s kulisami, pri ktorej sme sa dobre pobavili, ale aj zistili, kde to ešte "škrípe". 

Predstavenie sa konalo v príjemnej a veľkej sále pod kostolom u saleziánov na Trnávke.

Plagáty k vystúpeniu vytvorili Jakub a Sára z gamy a bola to veru dilema, ktorý vybrať. Sárkin plagát nakoniec uspel. Jakubova verzia bola výborná, len možno až príliš vesmírna (pozrite v prílohe :)

Názov predstavenia bol pomerne dlhý a vo svojej dĺžke zahrnul takmer všetko, čo sa v hre vyskytlo. Treba dodať, že tento názov vyhral spomedzi ďalších šiestich možností, medzi ktorými bol aj nápad od chatu GPT :) a teda...... tram ta da dáá..  "Neuveriteľný príbeh o hranostajovi, dáme, hmyze, vtáctve a všetkom možnom" .

Dej nášho príbehu sa odohrával v renesančnom Miláne. Inšpiráciou pre nás bol obraz od Leonarda Da Vinciho - Dáma s hranostajom. 

Príbeh mal dve línie - život hranostaja a život dámy. Hranostaj sa pohyboval v lese medzi zvieratami, kde sa diali rôzne DOBROdružstvá -  mravčeky (škôlkari) si chystali zásoby na zimu, škorce (alfa) učili lietať škorca Calvina, ktorý ich zachránil pred hurikánom, beťáci alias rôzne zvery súťažili o to, kto je najrýchlejší, babka ježibabka varila v lese nápoj lásky....  Dáma Cecília sa vyskytovala najmä na milánskom dvore v ateliéri maestra Leonarda. Životy oboch protagonistov sa nenápadne prepletali počas celého deja až sa nakoniec preplietli úplne - hranostaj skončil v Cecíliinom náručí. Tento výjav zachytil maestro Leonardo na svojom plátne a dodnes ho môžeme obdivovať v Krakove. 

Po skončení predstavenia sme zotrvali ešte v sále pri občerstvení, dospelí sa mohli spolu porozprávať a deti vyblázniť na žinenkách. 

Nato, ako málo sme mali času na trénovanie, to deti zvládli výborne. Veľká vďaka patrí i kulisárom, zvukárovi Timotejovi a všetkým, ktorí akýmkoľvek spôsobom pridali ruku k dielu. Poučení z rýchleho nacvičovania si odnášame poznanie, že do budúcna musíme námet hry vymyslieť podstatne skôr, aby sme mohli začať skôr nacvičovať :) aké jednoduché !!! :) Veríme, že nás pani Múza kopne najlepšie už v októbri, aby vianočné vystúpenie mohlo byť opäť niečím nové, originálne a profesionálnejšie!