Sorošovi som obed platil 2-krát

Úvod

Začína sa škola. Žiaci v Game dostanú oznam, že na hodinu literatúry príde návšteva, avšak nikto nevie, kto príde. Celé doobedie sa tipovalo (napríklad môj tip bol Branislav Jóbus... ja fakt neviem prečo). Avšak, keď hosť prišiel, môj tip išiel do koša, keďže prišiel Martin M. Šimečka. Prišiel, preto, lebo sme na literatúre preberali cestopisy. Keďže sme čítali aj úryvok z jeho cestopisu “Príhody tuláka po Slovensku“ a bol, ako jediný z autorov, ktorých sme preberali nažive a ešte k tomu zo Slovenska, tak sa túto udalosť podarilo zorganizovať.

Kto to je Martin M. Šimečka?

Martin M. Šimečka sa narodil 3. novembra 1957 a je aktuálne komentátorom Denníka N. Pretože bol dieťa z rodiny disidenta Milana Šimečku tak nemohol vyštudovať. Preto pred rokom 1989 pracoval v robotníckych či remeselníckych zamestnaniach. Pred revolúciou publikoval v samidzate a v roku 1990 založil vydavateľstvo Archa a vydal svoj súbor noveliel s názvom Džin. Ku koncu 90. rokov bol šéfredaktorom týždenníka Domino-fórum. Medzi rokmi 1999-2006 bol šéfredaktorom denníka SME, potom bol šéfradaktorom a neskôr aj editorom českého časopisu Respekt. Bol šéfom redakčnej rady Denníka N od jeho vzniku. V roku 2016 prešiel z časopisu Respekt do Denníka N a vzdal sa funkcie predsedu redakčnej rady denníka.

Priebeh hodiny

Naša hodina sa začala rozhovorom o jeho cestopise “Príhody tuláka po Slovensku“ keďže sme na našich hodinách literatúry čítali z neho ukážky. Odrazovým mostíkom pre debatu boli ukážky z literárnych diel, ktoré sme čítali a na ktoré potom Šimečka reagoval. Porovnávali sme jeho skúsenosti tuláka so skúsenosťami tulákov akými boli John Steinbeck či Július Satinský. Čitali sme nahlas ukážky z literárnych textov a aj Šimečka čítal nahlas úryvky zo svojej knihy.

Vysvetľoval nám, že by sme mali veľmi veľa čítať a cvičiť, čo odôvodnil tým, že on cvičil a stále cvičí, čo mu umožňuje stále schopnosť plávať, aj v jeho veku 66 rokov. Poukázal aj na prístupnosť prírody na Slovensku oproti iným krajinám, napr. USA, kde väčšinu lesov vlastnia osoby, ktoré majú právo vás zastreliť, pokiaľ vstúpite na ich súkromný pozemok. Na Slovensku však je väčšina lesov prístupná verejnosti, čo je skvelé, keďže tam potom môže ísť úplne hocikto. Za pozitívum slovenskej prírody považuje aj jej krásu, keďže máme veľa krásnych lesov a aj národných parkov. Ale zároveň prizvukoval aj divokosť slovenskej prírody, ktorá vás môže aj zabiť.

 

Následne sme sa bavili viac o politických témach. Začal dôvodom prečo sa na cestu, o ktorej píše vo svojom cestopise vlastne vydal. Bolo to preto, že jeho dlhoročný kamarát, ktorý vlastnil maringotku, kde Šimečka chodil na “samotku“ začal po začiatku vojny na Ukrajine podporovať Rusko, s čím sa Šimečka nedokázal stotožniť, a preto sa miesto maringotky  vydal na cestu po Slovensku, kde bol tak tiež sám. Pokračoval s tým prečo v komunizme nemohol vyštudovať. Bolo to kvôli tomu, že jeho otec bol disident, čo znamenalo, že ho tamojší systém nemal veľmi v láske. Preto robil robotnícke práce aj napriek tomu, že ho veľmi zaujímali prírodné vedy. S tým súvisí aj to, že do svojich 30 rokov nikde ďaleko necestoval (nemal ani pas...), cestovať po svete začal až po revolúcii. Taktiež sa venoval slovu - istota. Používa sa v politickej v kampani. avšak istota tu nikdy nebude. Tak, ako náhle Rusko zaútočilo na Ukrajinu, tak sa niečo podobné môže stať nám. Nemusí to byť v podobe vojny, ale môže to byť aj niečo iné, kľudne len v osobnom živote, čo môže veľmi veľa náhle zmeniť. Istotu v živote nám nezaručí nič ani žiadna politická strana či politik. Napriek tomu nás veľa povzbudzoval, aby sme sa nebáli života a neistoty, ktorú prináša, pretože aj keď veci pôjdu inak ako si predstavujeme, môže to byť nakoniec dobré.

Porovnával aj menej inteligentných ľudí s tými zlými. Síce menej inteligentný človek môže pôsobiť hlúpo, ale môže byť dobrý na rozdiel od zlého človeka, ktorý môže byť múdry, ale využíva to na zlo. Šimečka tvrdil, že komunikácia s takým človekom ti zoberie veľa energie, keďže všetko len kritizuje a na všetko frfle.

 

Na otázku „ako sa naučil slovenský pravopis“, povedal, že mali veľmi prísnu učiteľku a že im gramatika už všetkým liezla zo všadiaľ, ale že jej je za to nakoniec vďačný, no najmä to spôsobuje radosť jeho editorom, kedže ani nevie spraviť v texte chybu.

Ako poslednú vec v rámci hodiny spomenul dôležitosť konzervatívca a aj liberála. Túto tému uzavrel slovami „Liberál potrebuje konzervatívca na to, aby ho krotil“.

 

Na konci hodiny dostal darček s obsahom potravín, ktorými bol zásobený počas svojho putovania Slovenskom, ako to opisuje vo svojom cestopise. Obsah balíčka tvorili: horálky, kofola, slanina, cibuľa, granátové jablko a víno .Následne bol ešte pozvaný na cigaretu na náš balkón (taktiež súvislosť s jeho textom) a tam tiež ešte povedal niekoľko zaujímavých slov. Napríklad dva krát platil Georgeovi Sorošovi obed. „To preto sú tí miliardári takí bohatí, lebo si stále zabúdajú peňaženky“, prehlásil Šimečka. Taktiež si nevšíma útoky na jeho osobu napr. v predvolebnej kampani ich bolo veľa, keďže je otec predsedu Progresívneho Slovenska Michala Šimečku. Ako reakciu na všetky konšpiračné teórie povedal „vyzerám ako šéf bratislavskej kaviarne?“ a poukázal sa svoj ošumelý sveter čím uzavrel naše intelektuálne stretnutie.

Maroš Glaubic