Naše chorvátske dobrodružstvo- časť 1.

Koniec školského roka je neodmysliteľne spojený s koncoročnými výletmi či školami v prírode. Ani u nás v Dobrodružstve to nie je inak. Tento rok sme to poňali na vysokej úrovni. Naši najstarší gamáci sa totiž vybrali vlakom do Chorvátska na ostrov Hvar do malého prímorského mestečka Jelsa. Aké dobrodružstvá zažili? Prečítajte si sami ich zápisky z jednotlivých dní.

Časť prvá- 1. až 4. deň nášho dobrodružstva

NOVINKA

〰️

NOVINKA 〰️

Deň 1. podľa Ondreja: 24 hodinové strastiplné cestovanie na Hvar

Do Chorvátska sme vycestovali vlakom. Už v Bratislave sme zistili, že vlak mešká už 120 min. Reálne sme sa naň dostali až okolo dvanástej hodiny v noci. Huuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuh. Skoro nikto z nás nechcel spať. Ja som teda nemal chuť. Podľa mňa sa vo vlaku totiž spať vôbec nedá. Možno nakoniec sme zaspali, ale komfortné to nebolo XD. Cez deň sme sedeli v kupé, hrali spoločenské hry. Okolo obeda sme sa dozvedeli, že náš vlak bude mať až 360 minútové meškanie, ktoré bolo spôsobené aj hraničnou kontrolou. Všetci sme toho už mali plné zuby.

A potom sme sa dozvedeli, že ak máme stihnúť trajekt, tak musíme prestúpiť na autobus. Tak sme teda vystúpili, presadli do autobusu. Bol som zo všetkého nervózny a vytočený. V autobuse to samozrejme trvalo aspoň tri hodiny. Keď sme dorazili do mesta Split, ktoré bolo našou prestupnou stanicou, tak asi neuveríte čo sa stalo…

Zmeškali sme trajekt. Huh. Tak sme sa teda museli motať po meste, dali sme si jedlo a pozreli si to tam. Opäť sme čakali do deviatej hodiny. Konečne sme sa na ten trajekt dostali a vyrazili (úspech). Trvalo to zaaase dlho, ale myslím, že to bolo dobré, lebo napríklad ja som na lodi nebol poriadne dlho. Keď sme došli na ostrov Hvar takmer o pol noci, zobral nás taxikár k nášmu penziónu.

Všetci sme sa potešili, keď sme tam prišli. Bolo to síce dlhé a často na nervy lezúce, ale zaujímavé.

Deň 2. podľa Lucky: Hurá more!

Bolo veľmi uspokojivé po dni plného stresu z meškania vlaku a iných vecí, zobudiť sa na penzióne pri mori. A to by sme neboli my, keby sme sa po zobudení nehodili rovno do vody. Síce nešli do vody úplne všetci, ale už počas skorého rána sme si užili kopec zábavy. V mori sme však nevydržali veľmi dlho. Po prvé more bolo hneď zrána studené a po druhé boli sme hladní. A tak sme boli veľmi radi, keď na nás už čakali raňajky. Boli fakt super oproti tým vo vlaku. Po raňajkách začalo svietiť slnko a tak nám už nič nebránilo ísť sa opäť okúpať. Vo vode sme zostali až do obeda a určite by sme tam zostali aj dlhšie, keby sme nemuseli ísť na jesť.

Dohodli sme sa, že vždy po obede bude siesta, aby sme si oddýchli a nevystavovali sa silnému slnku. Počas nej sme sa zahrali karty a iné spoločenské hry. Okolo štvrtej sme sa vybrali kúpať na blízku pláž Mina, ktorá bola špeciálna tým, že bola piesková. Pôvodný plán bol aj aquapark, ale ten sme sa rozhodli odložiť na neskôr. Zabavili sme sa tým, že sme lovili kraby a postavili sme im z piesku krabiu škôlku. Niektorí z nás hrali vo vode volejbal. Okolo siedmej sme sa vrátili na večeru.  Po naplnení našich žalúdkov sme sa vybrali spoznať krásy Jelsy. Ochutnali sme najlepšiu zmrzku na ostrove a v blízkom parku sme sa zahrali na schovávačku. Keďže už bola tma, bola to vážne veľká sranda.

Prvý deň v Jelse stál naozaj za to!

Deň 3. Podľa Patrika a Terezy: Výlet na Tor a levanduľové pole

Všetko sa začalo samozrejme ránom. Ráno som sa zobudil dosť neskoro. Len tak tak som stihol termín raňajok. Raňajky však ako ostatné ďalšie dni meškali. A tak moje náhlenie bolo úplne zbytočné. Po raňajkách sme si dali mini kruh, na ktorom sme sa dohodli, čo budeme robiť. Dohoda znela: ráno sme na pláži pri penzióne, potom si dáme obed, siestu a po sieste sa vyberieme do aqua parku. Večer sa rozdelíme na dve skupiny a pôjdeme buď na levanduľové pole alebo na pevnosť. O výlete za levanduľou Vám viac povie Tereza.

Pred obedom sme sa teda kúpali pri penzióne. Potom bol samozrejme obed, počas ktorého sme ochutnali národné chorvátske jedlo- čevapčiči. Podľa mňa je to naozaj pochúťka. Počas siesty som sa chvíľu musel učiť, keďže ma čaká druhé preskúšanie. Cez siestu sa diali rôzne veci. Hrali sme spoločenské hry, rozprávali sme sa, niektorí dospeláci mali home office. Okolo štvrtej sme šli na nafukovací aqua park. Bolo tam fajn, dokým sa tam nenahrnulo milión ľudí. Počas bláznenia na prekážkach som natočil prehliadku vodného hradu. Nedopadlo to však dobre pre moju kameru, ktorá natáčanie neprežila. Po vypršaní času vo vodnom hrade sme si dali palacinky pri pláži a vybrali sa späť na penzión. Potom sme sa rozdelili na dve skupiny, ktoré mali rôzne cieľové destinácie pre večerný výlet. Levanduľové pole a pevnosť TOR. Ondrej, Adam, Maroš a ja a naše mamy spolu s Tami, našou učiteľkou angličtiny, sme šli na pevnosť a zvyšok sa vybral na pole. Cesta hore bola krátka ale riadne strmá a vyčerpávajúca. Navyše sme museli byť dostatočne hluční a dupajúci, keďže nás domáci upozornili, že v lese sa nachádzajú jedovaté zmije. Nakoniec sme sa tam bezpečne dostali a výhľad naozaj stál za tú námahu.

S druhou skupinou našich spolužiakov sme sa úplne náhodou stretli cestou späť v Jelse a spoločne sme si vymenili naše zážitky. Deň sa skončil ako vždy v posteli.

Výlet na levanduľové pole

Naša bývalá spolužiačka Ali, ktorá sa minulý rok presťahovala na ostrov Hvar, nám navrhla výlet na nezabudnuteľné levanduľové pole. Tipnite si, ktorá skupinka sa rozhodla práve pre tento výlet. Áno, boli to dievčatá. Cesta z nášho penziónu trvala približne pol hodiny, keďže pole bolo priamo za mestom. Privítal nás sám majiteľ, ktorý nám porozprával, ako sa pestuje levanduľa, čo a ako sa z nej vyrába. Dokonca sme si sami mohli vyskúšať zbieranie kvetov. Každý z nás dostal do rúk kosák. Majiteľ poľa nám ukázal, ako správne chytiť krík a kosákom sťať stonku na správnom mieste. A tak sme všetci odišli s vlastnoručne nazbieranou kytičkou levandule. Pred cestou domov sme si nakúpili suveníry- levanduľové mydlo, soľ, sprej či olej, každý podľa svojho vlastného vkusu.

Po ceste na penzión sme sa hrali s kvetmi levandule, z ktorých sa uvoľnila silná vôňa a tak všetci okoloidúci určite vedeli, z akého výletu sa vraciame.   

Deň 4. podľa Jakuba: Bicyklovačka

Vo štvrtok sa stalo niekoľko zaujímavých vecí. Ráno sme si požičali bicykle a rovno sme šli na vzdialenú pláž Grebišće. Jeden z nás nemohol byť súčasťou nášho výletu. Na Adama totiž liezla choroba.

Na tejto pláži sme zostali doobeda. Plávali sme, opaľovali sme sa, hrali sme volejbal. Myslím, že sme strávili príjemný dovolenkový čas. Na obed sme sa vrátili späť do penziónu, kde sme sa posilnili a vyrazili sme na ďalšiu bicyklovačku.  Bola však o dosť dlhšia. Cieľom našej cesty bola ďalšia pláž, pri ktorej bolo aj volejbalové ihrisko. Najprv sme si však išli zaplávať. Niektorí z nás sa aj opaľovali. Iní si išli zahrať volejbal. A potom sa stal menší „incident“. Ondrej vytiahol kameň z mora, na ktorom bol prilepený morský ježko. Ondrej si ho nanešťastie nevšimol a pustil kameň späť do vody. Spadol však blízko jeho nohy a ježkove ostne sa mu zapichli do päty. Niekoľko z nich mu ostalo v nej. Jeho mama sa ho snažila zachrániť, keďže ostne v päte nie sú veľmi príjemná záležitosť. Nemali sme ihlu ani iný ostrý predmet a tak sme sa pýtali ľudí na pláži. Jedna pani našťastie mala hrubý špendlík, ktorý nám dala. Ondrejovi jeho mama všetky ostne vytiahla, ranu vydenzifikovala a bol zachránený. Spokojne sme sa mohli vrátiť na penzión.

V Jelse sa mne osobne stala ďalšia nepríjemnosť. Pol kilometra pred cieľom mi praskla guma. Môj otec ju pol hodinu opravoval. Ale zistili sme, že v požičovni bicyklov nám dali nekvalitné lepidlo. Koleso naďalej fučalo. Takže som musel ísť pešo a vliecť pokazený bicykel so sebou. Našťastie to bolo naozaj blízko a večeru som stihol.

Aj tento deň bol plný zážitkov pre všetkých.