Deň 5. podľa Sáry: Veľký bicyklový výlet

V piatok nás čakal náročný deň. Cesta na bicykloch z Jelsy do Starého Gradu. Kvôli chorobám Minka a Adam zostali na penzióne. Počas cesty svietilo horúce slnko a voda na pitie nám rýchlo ubúdala. Keď sme videli prvé domy v našom cieli, všetci sme boli fakt šťastní a zároveň vyčerpaní. Ako prvé sme šli do múzea, kde sme sa dozvedeli kopec informácií o Starom Grade. Potešilo ma, že tam bol chládok. Potom sme šli do zámku so záhradou a bazénom pre ryby, ktorý bol spojený s morom. Aby sme si oddýchli a osviežili sa, prebicyklovali sme sa na pláž. Na naše prekvapenie sa k nám pripojili Minka s Adamom, ktorí sa už cítili lepšie a prišli za nami autobusom. Cesta na pláž bola dlhšia, pretože sme sa rozhodli ísť na tú vzdialenejšiu. Voda bolo naozaj úžasná a osviežujúca. Bola to kamenistá pláž, ale ďalej bol aj piesok.

Cesta naspäť z nášho výletu bola už lepšia, lebo toľko nesvietilo slnko. Spoločne sme sa dohodli, že si pozrieme film, tak sme museli zrýchliť kvôli blížiacemu sa večeru. Po príchode do penziónu nás čakalo prekvapenie. Aliny starí rodičia nám doniesli dve domáce bábovky, ktoré chutili naozaj výborne. Večer sme si niektorí pozreli krátky film, pri ktorom sme sa zabavili, ale nám aj bolo ľúto hlavnej postavy.

Po dlhom výlete sa nám naozaj dobre spalo.

Deň 6. podľa Dorotky: Deň veľkého prekvapenia

Sobota bola deň prekvapení. Naši hostitelia- rodičia Ali pre nás prichystali výlet loďami na neďaleký ostrov. Už od rána sme sa všetci tešili a nedočkavo čakali na raňajky. Keď sme sa najedli, mali sme kruh, na ktorom sme si dohodli na pravidlách, ktoré budú platiť počas výletu. Potom sme vyrazili do prístavu, obliekli si záchranné vesty a nalodili sme sa na dva motorové člny. Plavba bola super a zažili sme počas nej kopec srandy. Našu dievčenskú posádku viedol Alin otec Tomi. Chlapčenskú kormidloval Hugo a navigovala ho Iva. Keď sme dorazili do nášho cieľa krásnej zátoky, „zaparkovali“ sme lode a šli sme sa okúpať do priezračného tyrkysového mora. Voda bola na môj vkus trošku studená a vydržala som v nej 10 min. Asi po hodine a pol sme sa kvôli horúcemu slnku museli vrátiť. Aj cesta späť bola dobrodružná, pretože každý z nás si na malú chvíľu vyskúšal kormidlovanie člnu. Bol to pre nás veľký zážitok.

Po príchode na hotel nás čakal obed. Počas siesty sme si viacerí pospali, pretože výlet bol celkom náročný. Podvečer sa nám už ani nechcelo ísť do vody, tak sme strávili čas písaním denníkov a blogov. Večer sme šli do mesta na zmrzku a nákup suvenírov.

Moje hodnotenie? Bolo to SUPER!

Deň 7. podľa Maroša: Posledný deň na Hvare

Tento deň sa začal fyzikálnym experimentom. Ten spočíval v tom, že vajíčko nebude plávať v sladkej vode ale v slanej vode. Tá morská však nestačila, preto sme si museli pomôcť soľou z obchodu. Takto sme si zopakovali Archimedov zákon. Ďalším bodom programu bolo navštívenie mora pod našim penziónom. Čo nebolo až tak zaujímavé, keďže sme k moru chodili každý deň. Pretože bol tento deň posledný, počas siesty sme sa balili alebo chystali veci na cestu späť, keďže ďalší deň o 10:00 sme museli byť preč z penziónu.

Poobede sme sa rozdelili do dvoch a neskôr až do troch skupín. Pôvodné dve skupiny sa teda rozdelili. Prvá skupina išla na ďalšiu pláž (áno zase pláž) a druhá skupina na kopec Galesnik, čo bola “túra“ okolo jednej hodiny a pätnástich minút. Prvá skupina sa však potom opäť rozdelila, pretože jedna časť skupiny sa vybrala na omšu a druhá do potravín a potom na penzión.

A to je asi všetko z posledného dňa na ostrove Hvar.

Deň 8. podľa Adama: Cesta domov

Cesta späť síce nebola taká dobrodružná ako cesta na ostrov, ale stále je tu o čom písať. Tak sa pohodlné usaďte na svoje obľúbené miesto a začnite čítať.

Sprvu bol deň normálny podobný ako ostatné. Možnože jediné veci, ktoré boli iné, že niektorí sa stihli poslednýkrát okúpať ešte pred raňajkami a iní sme si dobaľovali veci do našich kufrov. Zbalené sme si ich vyložili pred penzión a išli sme do centra Jelsi. Tam sme si nakúpili veci na jedenie na cestu vlakom a niektorí z nás domíňali zvyšné peniaze na suveníry. Keď sme si už všetko nakúpili, vrátili sme na penzión, kde na nás už čakal taxík. Rozlúčili sme sa s Alisou a nasadli sme do áut, ktoré nás odviezli k trajektu do Strarého Gradu. Ním sme sa dostali do Splitu. Táto plavba bola iná ako plavba na ostrov. Loď bola oveľa menšia a bolo tu aj viac ľudí. V Splite sme sa potom naobedovali a išli sme na nočný vlak. Mal som kupé s Marošom, Patrikom a Ondrejom. Potom sa k nám nahrnuli Izák a Lucka. Hrali sme karty, tak sa k nám prišli zabaviť. Do kupé sa následne nahrnula asi celá škola a boli sme tam doslova premnožení (zistil som, čo to naozaj znamená, keď je na zemi priveľa ľudí. Napríklad ako v Indii). Nakoniec od nás večer odišli a my s chalanmi sme začali pozerať seriál Obi-van Kenobi. Keď sme dopozerali, išli sme spať.

Asi o pol tretej nejaká žena zabúchala na dvere a kričala: „OTVORTE! POLÍCIA! PASOVÁ KONTROLA!“ Mali sme totiž zamknuté dvere a nevedeli sa k nám dostať. S veľkou ťažkosťou som sa prebudil a odomkol som dvere. Túto kontrolu som už čakal, takže som nebol z ničoho vyvedený z miery. Ale nalejme si čistého vína, nie je úplne príjemné, keď ťa niekto zobudí uprostred sna ako šoféruješ Bugati Divo. Kontrola však dopadla úplne v poho a ďalej som spal.

Na druhý deň ráno sa stal zázrak! Zistili sme, že nebudeme meškať! Dorazili sme iba o 20 minút neskôr a privítali sme sa s rodičmi. Veľmi mi to pripomínalo privítavanie detí, ktoré sa vracali s Rokfortu.

Celý výlet do Chorvátska bol super a všetci sme si to veľmi užili!

ĎAKUJEME!

Dobrodružstvo v Chorvátsku- časť 2.