Jaskyňa Šumienka
Úvod
10.3.2023 sa Gama vybrala do jaskyne menom Šumienka. Táto cesta mala niekoľko zastávok, a to krasovú stenu, jaskyňu Šumienka, Diviačiu jamu a na koniec Sandberg. Túto cestu vám v tomto blogu priblížim. Prajem príjemné čítanie!
Cesta
Naša cesta sa začala na autobusovej zastávke. Následne sme sa vybrali cestou ku krasovej stene, čo bolo od zastávky okolo 10-15 minút. Medzi tým sme sa ešte zastavili na menšom vrchu, z ktorého bol menší výhľad na jednu oblasť blízko nákupného centra Bory Mall. Z krasovej steny sme išli do jaskyne, kde sme sa zdržali najdlhšie. Z jaskyne sme išli na Sandberg. Bola to najdlhšia časť chôdze, počas ktorej bola jedinou prestávkou tá pri Diviačiej diere. Zo Sandbergu sme zišli na autobusovú zastávku a odišli domov.
Krasová stena
Prvá zastávka na našej ceste bola krasová stena. Bola plná stalaktitov a stalagmitov, avšak kedysi si z nej hocikto mohol zobrať hocičo, takže sa nezachovala v pôvodnom stave. Dalo sa na ňu aj vyliezť. Mne v pamäti utkvela tak, že mi niekto z vrchu krasovej steny nechtiac zhodil na rameno kameň.
Jaskyňa Šumienka
Naša druhá zastávka bola už samotná jaskyňa Šumienka. Je to malá jaskyňa, v ktorej nie je veľa priestoru. Na jednom mieste som uvažoval či nemám klaustrofóbiu. Keď si predstavíte túto jaskyňu ako dom, tak obsahovala chodbu, ktorá viedla do malej miestnosti. Z tejto miestnosti viedla malá a úzka ulička do ďalších dvoch menších miestností. Na mieste sme si dali obed a následne sme pokračovali v ceste.
Diviačia Diera
Tretia zastávka na našej ceste bola diviačia diera. V tej sa diviaky váľajú a oddychujú. Pri tejto diere sa nachádza aj príklad vrstiev kameňa.
Sandberg
Sandberg je, miesto ktoré pozná takmer každý. Pokiaľ ho nepoznáte tak si ho predstavte ako veľkú kopu piesku. Sandberg je plný skamenelín a aj života. Žije tam pestrofarebný vták Včelárik zlatý. Zo Sandbergu sme zišli dole na zastávku autobusu.
Záver
Podľa mňa bola najlepšia zastávka tá v jaskyni. Nikdy som v takto malej jaskyni nebol. Bolo to niečo nové a zaujímavé. Zaujímavá bola aj zastávka pri krasovej stene pokiaľ, teda nerátam, ako mi kameň spadol na rameno, čo môžem považovať ako najhoršiu časť tejto exkurzie.
Autor: Maroš, Gama